Trnava ožíva detským smiechom vďaka dobrovoľníkom

zavacky ROOT 2015-04-06 1009 0

Na Primárnej lôžkovej časti v Trnavskej nemocnici začali od marca tohto roku pôsobiť dobrovoľníci z Občianskeho združenia Klub Detskej Nádeje. O dojmoch a pojmoch z prvých dní sa s hlavnou koordinátorkou pre Trnavu Máriou Krausovou rozprávala PR Klubu Detskej Nádeje Natália Lesičková.

Ako vznikla myšlienka KDN v Trnave a ako si sa k tomu ty osobne dostala? Bola to tvoja iniciatíva alebo ťa niekto oslovil?

V podstate to bolo moje spontánne rozhodnutie, lepšie povedané myšlienka. Rozhodnutie padlo až neskôr vo vedení KDN. Napriek tomu, že som už takmer 2 roky chodila každý týždeň do Bratislavy na detskú onkológiu, mala som pocit, že by som chcela byť súčasťou ešte niečoho, byť ešte niekde. Hľadala som v Trnave dobrovoľníctvo a keď som nič nenašla, napadlo mi, či by KDN nechcelo byť aj tu. Po jednom hrovom popoludní som sa to spýtala Janky a súhlasila, takže v podstate od októbra do decembra sme čakali na túto pozitívnu správu :)

Ktoré oddelenie/oddelenia a v ktorej nemocnici v TT navštevujú  KDN dobrovoľníci?

Navštevujú Primárnu lôžkovú časť detí od 3 do 18 rokov.

Ako na vás reagoval personál v nemocnici pri prvej návšteve? Prekvapene, obozretne, neveriacky alebo sa tešili? A čo deti? Fotky vypovedajú, že sa bavili...

Prekvapene. To je asi to najvhodnejšie slovo na reakciu personálu. Najmä preto, že o nás nevedeli, nikto im neoznámil, že začneme ani že máme zmluvu s nemocnicou. Popravde som si myslela, že tomu tak bude celý týždeň, že sa budú pýtať kto sme a ako fungujeme, nakoľko sa smeny menia. Ale nebolo tomu tak, už v utorok to bolo uvoľnenejšie, dokonca si ma zastavila vrchná sestra a povedala mi, na akej izbe sú aké deti a sestričky ich boli zavolať skôr, ako sme pripravili hry. J A deti to brali najmä zvedavo. Zaujímalo ich, aké hry máme, lebo pre ne bolo všetko nové a zaujímavé, najmä čo sa týka menších detí. A bavili sa, teda podľa ich reakcií, a keď prišla veta „A zajtra prídete znova?“ vedela som, že to stálo za ten čas a energiu a verím, že tak ako to išlo v prvý týždeň, tak to pôjde aj naďalej. 

Koľko dobrovoľníkov vrátane teba navštevuje nemocnicu? Ste rozdelení aj do skupín alebo chodíte všetci každý deň?

Náš „malý trnavský tím“ tvorí 22 ľudí. Chodí sa v čase od 14:30  - to sú poobední dobrovoľníci a tých je 10, večerní chodia od 17:15 a tých je 12. Chodí sa každý pracovný deň okrem stredy a každý dobrovoľník má svoj deň, v ktorý navštevuje nemocnicu. Večerní dobrovoľníci začali 16.2. a poobední začnú o niečo neskôr, pretože o ich „vzniku“ sa aj rozhodlo neskôr, ale verím, že čoskoro večerných dobehnú.

Tvoria vašu skupinu prevažne študenti či aj pracujúci?

Myslím, že študenti sú v presile, ale máme aj pracujúcich.

Ako ste trávili čas s deťmi?

Spontánne. Po roložení hier si deti vybrali, ktoré chcú hrať a my sme sa im prispôsobili. Či si chceli kresliť, modelovať plastelínu, hrať spoločenské hry, karty, či sa len rozprávať. A ak bolo dieťa ležiace na izbe, vždy s ním zostal jeden dobrovoľník.  To som si prvý týždeň vzala za úlohu ja, nech sú dobrovoľníci prvýkrát spolu v herni bez stresov. :)

S akými pocitmi si šla do nemocnice prvýkrát a aké si si odniesla? Boli tie isté alebo sa líšili? (Ne)splnilo to tvoje očakávania?

Do nemocnice som išla s trochou neistoty,  lebo rovnako, ako pre dobrovoľníkov, aj pre mňa to napriek tomu, že som bola dlho súčasťou KDN,  bolo nové. Ale po prejdení sa po izbách a prvých deťoch, ktoré vbehli do herne som vedela, že to bude fajn. A aj bolo. Možno aj lepšie ako fajn J Odchádzala som v prvý deň, a rovnako aj celý týždeň, nabitá energiou a spokojná s tým, ako to išlo, spokojná s tým, akí ľudia sa zapojili do KDN a sú jeho súčasťou. Som vďačná za to, akí ľudia tvoria náš tím.

Ako to vidíš s budúcnosťou KDN? Plánujete rozširovať pôsobnosť aj na ďalšie oddelenia?

V prvom rade je podstatné, aby začali poobední dobrovoľníci a trocha sa „zabývali“, a bola by som rada, ak by sa podarili tvorivé popoludia či tábor v lete. A možno časom, by bolo príjemné sa rozšíriť aj na oddelenie detí do 3 rokov. Avšak najprv musíme zistiť, ako to tam funguje. Je to otázka budúcnosti.

Ak by myšlienka takéhoto typu dobrovoľníctva niekoho nadchla, môže sa ozvať? Alebo máte zatiaľ „plné stavy“?

Momentálne máme „plné stavy“ vo večernom, rovnako aj v poobednom chodení. Ale v každom prípade, ak by mal niekto záujem, tak nech sa pokojne ozve, zapíšem si ho a akonáhle niekto dlhodobo nebude chodiť, príp. opustí naše kruhy, tak sa mu ozvem. Myslím, že určite v lete budú „prázdnejšie stavy“. :)

Aké predpoklady musí mať dobrovoľník? Musí mať nejaké alebo stačí chcieť byť dobrovoľníkom?

Ja s dobrovoľníkmi nerobím pohovory, v rámci ktorých ich odmietam alebo prijímam. V podstate beriem každého, ale boli prípady, keď som niekoho nezobrala, ale v týchto prípadoch sme sa ani osobne nestretli, nakoľko v e-maili som sa dozvedela niečo, čo nebolo možné skombinovať s chodením za deťmi do nemocnice. Mne v podstate stačí vidieť trocha zodpovednosti, odhodlania a nadšenia na osobnom stretnutí. To sú asi základné predpoklady na účasť a súčasť v KDN. :)

Prečo si sa rozhodla byť dobrovoľníčkou? Čo sa ti na tom páči?

Ku KDN som sa dostala cez jednu knižku, nikdy by ma nenapadlo, že budem v dobrovoľníckej skupine a už vôbec nie, že budem nejakú viesť. Takže rozhodnutie ozvať sa a zároveň byť dobrovoľníčkou bolo spontánne a rovnako aj jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. A čo sa mi na tom páči ? Moje prvé stretnutie s inou dobrovoľníčkou bolo na neurológii, volala sa Ivanka a pamätám si jej slová dodnes „Mňa v živote najviac bavia veci, za ktoré nedostávam peniaze“ rovnako ako výrok Janky: „Keď sa už z dobrovoľníctva stane závislosť“. Dlho mi trvalo, kým som sa dostala do bodu, že oba výroky už platia aj na mňa. Páči sa mi na tom všetko. Páči sa mi, že som našla 22 ľudí, ktorí sú ochotní na úkor svojho času spríjemniť v nemocnici ten detský, páči sa mi, že ľudia dokážu pomáhať aj bez očakávania finančnej odmeny a najviac sa mi páči, že to, čo dáte deťom v nemocnici sa vám dvojnásobne vráti, aj keď len ich úsmevom alebo objatím, ktoré vás opäť nakopnú, nech ste v súkromnom živote v akejkoľvek situácii. :)

Autor: Natália Lesičková, PR Klubu detskej nádeje


copyright by mudrci.sk
MUDrci.sk - Máme radi vedomosti, © 2019